Vitajte na stránkach                             

                 SolarTerm

 

      NÁVRH - REALIZÁCIA - SERVISTermodynamické systémy

Termodynamický systém ohreje 200 L vody len za 0,20 eur !

 

Termodynamické ohrievacie systémy sú založené na pravidlách termodynamiky a na vlastnostiach kvapalín a plynov. Plyn, ktorý vznikne zmenou skupenstva pri prechode chladiacej kvapaliny termodynamickými panelmi, odovzdá tepelnú energiu ohrievanej úžitkovej vode alebo do vykurovacieho systému. Chladnú časť reprezentujú kolektory, horúcu časť tepelný výmenník.

Výhody termodynamických panelov

»Pracujú vo dne i v noci, so slnkom aj bez slnka, za dažďa, vetra, hmly aj snehu
»Termodynamickej panely možno efektívne inštalovať podľa dispozícií objektu
»Jeden panel váži iba 8kg, je vyrobený z hliníka a absorbuje obojstranne
»Panely možno inštalovať horizontálne aj vertikálne
»Panely sa neprehrievajú, nezamŕzajú a odolávajú vonkajším vplyvom
»Poskytujú rýchlu a efektívnu návratnosť
»Vyžadujú len minimálnu údržbu
»Šetrí životné prostredie aj Vašu peňaženku

 

 

Solárne systémy

                        

Solárny systém aktívne využíva slnečnú energiu a transformuje ju na tepelnú energiu. Kolektor, spojovacie potrubie a spotrebič tvoria základ solárneho zariadenia. Pod spotrebičom rozumieme bojler, bazén, vykurovací systém alebo iný spôsob využitia tepelnej energie.

 

Orientácia solárneho zariadenia v strednej Európe využívaného celoročne je najvhodnejšia na južný smer, pod uhlom cca 45°. Tento uhol môže byť menší, ak chceme systém viac využiť v letných mesiacoch a väčší ak chceme systém viac využiť v zimných mesiacoch.

 

Za 1 hodinu dopadne na zemský povrch 15 000 - krát viac energie, ako spotrebuje obyvateľstvo Zeme za celý rok. Slnko však poskytuje energiu v nízkej koncentrácii a veľmi nerovnomerne počas rôznych ročných období a taktiež rozdielne vo dne a v noci. V súčasnosti sa vo svete najviac presadzujú solárne zariadenia na výrobu nízkopotencionálneho tepla (s teplotou do 100 °C), s využitím plochých slnečných kolektorov.

Najčastejšie sa používajú na tieto účely:

 

● príprava teplej úžitkovej vody (TÚV),

● prikurovanie budov,

● ohrev vody v bazénoch,

● priemyselné teplo.

       
Nerovnomernosť dodávky slnečnej energie sa najmä v okrajových mesiacoch roka eliminuje prídavným výmenníkom tepla, ktorý je pripojený na kotol ústredného vykurovania alebo elektrickou odporovou špirálou, prípadne obidvoma spôsobmi súčasne. 

Fotovoltaické systémy   

FV systémy nevyžadujú priame slnečné žiarenie k tomu, aby fungovali. Sú schopné vyrábať elektrickú energiu aj pri oblačnom počasí. Na rozdiel od konvenčných systémov, efektivita fotovoltiky nezávisí od veľkosti systému a teda systémy môžu byť škálované – od malých domácich až po rozsiahle centrálne elektrárne. Veľký potenciál fotovoltických aplikácií bežiacich v samostatnom režime (nepripojených na sieť, s vlastnou batériou ako záložným zdrojom) je v odľahlých oblastiach a vo vidieckych oblastiach tretieho sveta.

Priama premena slnečného žiarenia na elektrickú energiu je možná vďaka využitiu polovodičových materiálov, z ktorých je v súčasnosti najbežnejšie požívaný kremík. Hoci kremík je široko dostupný, jeho spracovanie je technologicky náročné a venuje sa mu vo svete len niekoľko špecializovaných firiem

Základnou jednotkou FV solárnych systémov sú články (solar cells), z ktorých sa budujú základné stavebné prvky - fotovoltické moduly, teda súbory väčšieho počtu FV článkov. V minulosti boli najčastejšie z kryštalického kremíka (až 84% systémov v r. 2001), v súčasnosti sa rozširujú výrobné kapacity technológie tenkých kremíkových vrstiev, ktoré majú veľkú perspektívu z hľadiska lepších možností integrácie do stavebných prvkov budov  (fasády, zatieňovanie, sklenné komponenty). Sú ľahšie, odolnejšie a majú lepšie vizuálne vlastnosti. FV moduly sú schopné pracovať bez poruchy dlhé roky. Výrobcovia zaručujú ich životnosť na 20-25 rokov.